V súvislosti so slovenským koncertom DREAM THEATER, ktorý sa pri príležitosti veľkej oslavy 40. výročia vzniku kapely odohrá v stredu 30. októbra 2024 v bratislavskej Inchebe, sa nám podarilo na pár minút telefonicky spojiť s basgitarovou legendou menom John Myung. Nedáva rozhovory tak často ako jeho spoluhráči a na jeho prejave to bolo možno trochu počuť, ale o to milšie je vnímať, ako sa snaží zbaviť svojho dlhoročného imidžu mlčanlivého, do seba ponoreného vyznávača ázijských bojových umení. John Myung sa rozhovoril a je z toho vskutku radostné čítanie.

John, na úvod zásadná a v podstate veľmi jednoduchá otázka. Aký je to pocit, mať znovu v kapele niekoho ako Mike Portnoy? Ako by si opísal súčasnú náladu v DREAM THEATER?

Je to skvelé. Vlastne by som povedal, že je to porovnateľné s našimi začiatkami. Prešli sme si toho veľmi veľa a znovu sme späť. Je to svojím spôsobom magické a je skvelé vnímať tú povestnú chémiu našej kapely. Mám z toho všetkého veľkú radosť; teším sa z vecí, ktoré sa práve dejú a z toho všetkého, na čo sa pripravujeme. Turné sa nám začína v októbri a celé sa to blíži veľmi rýchlo. Musím sa učiť veľa pesničiek. Okrem toho, robíme dosť veľa vecí naraz. Príprava na turné, nahrávanie albumu - deje sa toho veľmi veľa a sme naozaj zaneprázdnení. Je to náročné, ale zároveň skvelé. Presne tak to teraz v našom tábore vyzerá.

Ešte by som na chvíľu zostal pri pánovi Portnoyovi. Ako jeho návrat vnímaš z hudobníckeho hľadiska? Pre každého basgitaristu je veľmi dôležité, kto je a ako hrá jeho bubeník. Ako by si opísal jeho štýl hry v porovnaní s inými hudobníkmi, s ktorými si doteraz hral?

Vieš, Mike je vlastne úplne prvý bubeník, s ktorým som kedy naozaj hral. On, ja a John Petrucci sme boli na začiatku toho všetkého. Keď sme spolu vtedy v počiatkoch hrali, celé to dávalo perfektný zmysel. Všetkým trom nám bol zrazu jasné, že musíme vydržať – že toto je niečo, kvôli čomu sa oplatí tvrdo pracovať. Boli sme vtedy niečo ako druhá rodina. Kým bol Mike Portnoy súčasťou DREAM THEATER, mal som pocit, že veci majú svoj prirodzený spád a všetko plynie tak, ako má. Keď odišiel, všetko sa zmenilo. Chémia uprostred kapely bola iná, hudba bola iná. On má úžasnú schopnosť vrátiť nás všetkých pocitovo tam, kde to všetko začínalo. Je medzi nami akési nevypovedané porozumenie a vzájomné muzikantské cítenie. Presne viem, kam nejaký nápad rytmicky posunieme a ako sa to celé bude vyvíjať. Každý nápad jeho pričinením plynie úplne prirodzeným spôsobom k svojej realizácii. Keď sedí za bicími, naozaj si toho nemusíme veľa vysvetľovať, nič si nemusíme hovoriť. Je medzi nami neopísateľná chémia a všetko funguje. Takže keď sa vrátil, bolo jasné, že je naplno späť – už len z toho pohľadu, ako zrazu začalo všetko hladko plynúť a správne fungovať. Asi ti nemusím hovoriť, akí sme boli šťastní a spokojní s hudbou, ktorú sme takto spolu začali tvoriť. Je to naozaj tak, že keď robíš s ľuďmi, s ktorými funguje tá správna chémia, je v tom niečo čarovné – práve to spomínané správne plynutie všetkého, čoho sa dotknete. Je skvelé mať ho späť v kapele, je úžasné cítiť znovu ten náš typický flow a teším sa na všetko, čo z toho vznikne a čo ešte príde.

Ako vyzerá príprava na turné? Aký prístup ste zvolili a na čo sa môžeme tešiť?

Ach, bude tam kúsok zo všetkého, čo sme doteraz urobili. Vieš, musí to tak byť, keď máš na konte tak veľa albumov, ako máme dnes my. Tam by som asi aj skončil, nechcem prezrádzať priveľa. Poviem však len toľko, že všetci tvrdo pracujeme na skvelom výsledku a že sme sa veľmi zodpovedne pripravovali na to, aby sme na turné hrali bezchybne.

Keď už je reč o koncertoch a živom hraní, ako vyzerajú tvoje rituály po koncerte? Máš vôbec nejaké? Svojho času sa hovorilo, že ešte po koncerte hráš na basu, aby si postupne spomalil tempo a vychladol.

Nie, nie, po koncerte hneď odkladám basgitaru a relaxujem. Dopĺňam tekutiny, mávam malú večeru a hlavne sa sústredím na to, aby som sa dostal do postele v primeranom čase. Musím totiž ráno vstávať a všetko robiť odznova, takže časom všetky tie aktivity splývajú ako taká veľká machuľa. Je až neuveriteľné, ako na turné rýchlo letí čas. Niekedy sa ocitnem na pódiu v inom meste, máme zvukovú skúšku a ja mám pocit, že som nikam nešiel a stále som na tom istom mieste. Takže naozaj, kľúčom ku všetkému je pre mňa čo najskôr zaľahnúť a oddychovať. Potrebujem dobiť baterky a robiť všetko znova na druhý deň.

Jordan Rudess mi v rozhovore spomínal, že na turné rád hrá na gitaru. Ako sa zabávaš ty? Tiež na niečo hráš, alebo čítaš knihy či len tak oddychuješ?

Každý deň sa sústredím hlavne na veci, ktoré súvisia s koncertom. O tom je celá moja rutina. Zvukovka a všetko okolo toho. Je pre mňa dôležité, aby všetko dobre znelo a aby veci fungovali. Všetko si teda prechádzam a sústredím sa na detaily. No a potom nasleduje časť mentálnej prípravy na koncert. Dve hodiny pred samotným koncertom sa už zahrievam so svojím nástrojom. Toto ma presne dostáva do toho správneho duševného rozpoloženia; toto potrebujem na to, aby som si bol istý, že budem hrať dobre a koncert dopadne podľa mojich predstáv. Treba si uvedomiť, že hrávame trojhodinové koncerty. To je niečo, na čo sa musím každý deň zodpovedne mentálne aj fyzicky pripraviť. Takže presne o tomto je moja denná rutina. Keď si spočítaš čas, ktorý venujem zvukovej skúške, zahrievaniu pred koncertom a samotnému koncertu – moju basgitaru mám v ruke dokopy šesť, niekedy aj osem hodín. Potom je jasné, že ju veľmi rýchlo odovzdám technikovi a oddychujem, aby som bol pripravený zopakovať to všetko na druhý deň. A tak to ide stále dokola.

Čo máš rád na hraní v Európe? Ako sa v tvojich očiach líšia koncerty tu u nás s tými v Štátoch?

Európa má svoje vlastné čaro, je veľmi špecifická. Plná histórie. Tie staré budovy, oveľa staršie ako u nás. Architektúra je odlišná takmer v každom meste. Tá dynamika toho všetkého ma fascinuje. Ľudia, kultúra, je to skvelé – Európu mám veľmi rád, je krásna.

John, čisto z fanúšikovského pohľadu si pre mňa vždy predstavoval stabilitu v rámci DREAM THEATER. Taká skala uprostred búrlivých vôd, monolit v rámci kapely, dôležitá súčasť vášho výsledného zvuku. Aké sú tvoje tipy a triky na prežitie v náročnom svete šoubiznisu v rámci takejto veľkej kapely?

Pre mňa bolo vždy rozhodujúce poznanie, že sa neustále musím učiť a že neexistuje stav, v ktorom si môžem povedať, že som dokonalý a perfektný. Presne k tomu vždy smerujeme, byť perfektní. Pre mňa je vyrovnaný život taký, v ktorom si uvedomujem, že sa stále mám čo učiť. Uvedomujem si, že vždy budem robiť chyby a môžem iba dúfať, že tie chyby budú čoraz menšie. To je pre mňa presne to pravé dobrodružstvo života. Tá kombinácia srdca na správnom mieste, snahy robiť veci čo najlepšie a učiť sa zo svojich chýb. A hlavne neustále pokračovať vo všetkom, čo robíš. Zároveň si treba uvedomiť, že učiť sa dá iba vtedy, keď máš otvorenú myseľ a tiež práve vtedy, keď robíš chyby. Pre mňa je tiež extrémne dôležité poznanie, že samotné učenie vždy prichádza s tým, že to musíš robiť sám. Áno, môžeš si prečítať knihu, môžeš chodiť na lekcie k učiteľovi, ale najlepším učiteľom si v konečnom dôsledku aj tak ty sám. Pokus a omyl a neustále opakovanie tohto procesu - to je presne ten vzťah, ktorý musíš mať sám so sebou a hlboko v sebe zakorenený. Takto to funguje u mňa a myslím, že takýto boj zvádzame vo svojom živote my všetci.

Veľmi pekne povedané. Snáď si z toho zoberú ponaučenie aj tí mladí ľudia, ktorých vídam na koncertoch DREAM THEATER čoraz častejšie. Bolo to tak vo Viedni, aj tu u nás v Bratislave. Ako si to vysvetľuješ? V čom je tá mágia DREAM THEATER, ktorá láka mladých aj v roku 2024?

Možno je to akýsi kultúrny odkaz predávaný naprieč generáciami. Možno ich rodičia chodili na naše koncerty a oni sa o nás dozvedeli práve takouto cestou. Od svojich rodičov či starších súrodencov. Vďaka tomu prichádza v našom publiku k takémuto sympatickému miešaniu rôznych vekových skupín. Je to skvelé a dôležité zároveň. Ak chce kapela pôsobiť dlhodobo a úspešne, bez tohto to jednoducho nejde. Som nesmierne šťastný, že niečo takéto sa medzi našimi fanúšikmi deje; vnímam to ako požehnanie.
Robíme niečo, čo k ľuďom prehovára a čo tú hudbu robí výnimočnou. Jednoducho to s našimi fanúšikmi komunikuje a niečo im to prináša. Nedá sa to vlastne ani definovať, musíš to proste počuť. Je to niečo, čo jednoducho treba zažiť na vlastnej koži.

S tým rozhodne súhlasím. Spomínal si tvorbu nového albumu. Čo od neho môžeme očakávať? Vychádzate zo spontánneho džemovania, alebo to bude viac štruktúrovaná práca?

To, čo budete počuť, to je práve tá chémia nášho spoločného hrania, o ktorej sme sa rozprávali. Je to späť a to je základ všetkého. Nechcem prezrádzať viac, ale z môjho pohľadu to všetko veľmi dobre funguje a krásne hrá. Budeš mať pocit, že počúvaš DREAM THEATER, to je všetko, čo ti v tejto chvíli môžem povedať.

Tak to som veľmi rád. Keď už sa bavíme o albumoch DREAM THEATER, je jasné, že v súvislosti s vašou diskografiou každý ospevuje klenoty ako „Scenes From A Memory“, „Images And Words“ alebo „Awake“. Celkom sebecky sa ťa však spýtam na môj najobľúbenejší album – ako si spomínaš na svoj život v roku 1997 a album „Falling Into Infinity“?

Ako prvé mi napadá, že som vtedy hral veľa na klávesy. A, samozrejme, veľa iných vecí – boli sme všetci v úplne iných fázach našich životov. Ale spomínam si na to ako na veľmi vzrušujúce a dobré časy. Boli sme oveľa mladší, skladali sme materiál pre náš ďalší album, jednoducho sme robili to, čo máme radi a bola to zábava. Aj po hudobnej stránke. Pamätám si, že som bol s tým materiálom veľmi spokojný, páčilo sa mi to. Aj moja hra na ňom. A okrem toho, mali sme všetci malé deti, ja som bol čerstvo ženatý – ako vravím, úplne iné kapitoly v našich životoch. Spomínam si hlavne na to, ako som bol v štúdiu a mal radosť z toho, čo robíme. Myslím, že to je dobrý album. Tebe sa páči?

Áno, je to môj najobľúbenejší album od DREAM THEATER.

Ach, super. Hej, aj ja ho mám rád. Má v sebe takú špecifickú, emocionálnu pridanú hodnotu. Má v sebe nezvyčajnú silu a originalitu.

A toľko skvelých pesničiek...

Tak to som rád, to naozaj rád počujem.

John, čo ťa v súčasnosti robí naozaj šťastným a spokojným?

Čo ma robí šťastným? Nuž, to ti poviem celkom presne – keď sa dobre vyspím a ráno sa zobudím svieži. Keď sa môj deň nezačne za týchto podmienok, je mi jasné, že to nebude dobrý deň.